. Satanath Records

Reviews: SODP095

< Обратно к релизу / Back to page

The Slovakian band Necroheresy have recorded a debut album named Asylum that will be jointly released on June 16th by the Belarusian label Symbol of Domination (Belarus) and two Russian labels, Wings of Destruction and Darknagar Records. Not long ago I wrote about the two tracks from the album that were then available for listening, soon after discovering them, and that led to what we’re about to do now — premiere a third track named “Silence Before the Storm“.

 

Those two previously released songs represent a kind of blackened death/thrash, with feral, blood-thirsty howls and deranged roars in the vocal department. “Consecration” (which is a free download) is a vicious, heavy, eruption of thrash on the brink of exploding into lacerating shards, which decelerates into a murderous mid-paced march before rocking and ripping in full throttle again.

 

By contrast, “Four Rooms of Sanatorium” is anchored by a massive, pile-driving riff that provides the framework for bursts of crazed guitar excretions and maniacal drum fusillades. It becomes even more frenzied at the end, erupting into a slashing, swarming attack.

 

Both of those tracks are hell on wheels, and so is “Silence Before the Storm“. If you’re looking for punishing whirlwind savagery combined with gargantuan, malicious death roars and enough full-throttle energy to light a city, look no further. I might add that the band have salted this electrifying jolt with some very catchy melodic and rhythmic hooks, too.

 

http://www.nocleansinging.com/2017/05/26/an-ncs-premiere-necroheresy-silence-before-the-storm/

 

 

The Slovakian band Necroheresy have recorded a debut album named Asylum that will be jointly released on June 16th by the Belarusian label Symbol of Domination (Belarus) and two Russian labels, Wings of Destruction and Darknagar Records. The two tracks from the album now available for listening roughly seized me by the throat and then jammed live electrodes into my brain stem (so to speak).

 

Both songs represent a kind of blackened death/thrash, with feral, blood-thirsty howls and deranged roars in the vocal department. “Consecration” is a vicious, heavy, eruption of thrash on the brink of exploding into lacerating shards, which decelerates into a murderous mid-paced march before rocking and ripping in full throttle again.

 

By contrast, “Four Rooms of Sanatorium” is anchored by a massive, pile-driving riff that provides the framework for bursts of crazed guitar excretions and maniacal drum fusillades. It becomes even more frenzied at the end, erupting into a slashing, swarming attack. Both tracks are hell on wheels.

 

http://www.nocleansinging.com/2017/05/18/seen-and-heard-part-2-integrity-kollapse-necroheresy-barbarian-portrayal-of-guilt/

Ploščati prvenec slovaške death / trash zasedbe Necroheresy ne izgublja časa z opozorili, da v rokah držite nekaj, kar bo pošteno streniralo vaše telo in duha. Asylum v dobre pol ure predstavi devet pesmi (plus intro), ki bi jih lahko označili za atmosferični death metal, vendar s to razliko, da skupina ne prisega na epsko dolžine komadov, ampak se omeji na “zgolj” na štiri ali pet minut konkretnega nažiganja. Pa vendar je ta omejenost tisto, kar ploščku dviguje vrednost; skupina uspe stkati pošastno atmosfero psihiatričnih bolnišnic. Pesmi se po temu razlikujejo; opravka imamo tako s počasnejšimi momenti kot konkretnimi šusi v glavo, ki za seboj ne puščajo veliko prostora za dihanje. Ravno na tem mestu pa velja opozorilo, da je plošča primerna za bolj izkušene poslušalce metala, ki jim raziskovanje, eksperimentiranje in kakafonija niso tuji. Izrazita mračnost, kričeče kitare, kruljavi vokal in udarnost pač niso za vsakogar. Asylum je dober predstavnik ekstremnih oblik metala, ki v osnovi ne premika temeljev glasbe, vendar je v okviru svojih žanrskih smernic pozornosti vreden plošček. Pošastni sprehod v norost.

 

https://filmpuppet1984.wordpress.com/2017/06/20/necroheresy-asylum/

 

Z hlbín slovenského undergroundu sa vynorila mŕtvolná obluda NECROHERESY aby svojim debutom pošpinila tento skazený svet. Ich začiatky siahajú ale až do roku 2012, kedy splodili prvé, jednoskladbové demo "Chrám Pomsty". O 2 roky neskôr nasledovalo EP "Divine Betrayal" a plného debutu sme sa konečne dočkali až po ďalších 3 rokoch, síce len o dĺžke 30 minút, no na svoj druh hudby postačujúci. Aj po piatich rokoch existencie je kapela stále ponorená veľmi hlboko. Album je vonku už 2 mesiace, ale nájsť recenziu, prípadne rozhovor, vyžaduje značne veľké úsilie. Ako som sa dozvedel z histórie, niektorí členovia sú spojení s takými kapelami ako Aeon Winds, alebo Concubia Nocte, čiže stavajú na Black Metalových základoch, NECROHERESY sa však rozhodli vydať cestou Thrash / Death Metalu. Po detailnejšej analýze sa ukázalo, že to so zaradením štýlu nebude až také jednoduché, pretože veľká časť materiálu je postavená skôr na BM štruktúrach a riffoch. Takisto zvukovo nejde o nič jednoznačné, snažia sa všetky 3 žánre zmiešať dokopy aby poslucháča zmiatli a nedali sa tak ľahko niekam zaradiť. Na NECROHERESY je zaujímavé, že zostavu tvorí až 5 ľudí, čo znamená aj samostatného vokalistu. Ten má pod palcom texty na rôzne témy, od protináboženských, cez mentálne šialenstvo až po vojnové témy, čiže zase tá roztrojenosť na všetky strany. Kazateľ má najbližšie asi k Thrashovému spôsobu vokálu, občas zájde aj do DM vôd, ale podstatné je hlavne to, že dokáže dobre pracovať so svojim hlasom, mení polohy aj intenzitu, takže monotónnosti sa netreba obávať, občas mu vypomôže aj Witcher. Texty sú v rodnom jazyku a dokonca im celkom dobre aj rozumieť, čo je v tomto štýle málo vídaná vec. Aj vďaka veľmi surovému a špinavému zvuku pôsobí hudba neprístupne, všetko je na sebe tak nahustené, akoby to nahrávali v skúšobni. V skutočnosti ale točili v štúdiu Bafomet. Väčšinou letia v rýchlejších tempách používajúc všetky druhy riffov. Nemá cenu hľadať u nich technickejšie postupy, z nahrávky mám dojem akoby sa Blackmetalisti snažili hrať Thrash Death Metal. Rýchle melodické tremolá a temné sóla naznačujú kde majú zapustené korene. Prekvapivo počuť aj basovku, ktorá sa nebojí odbočiť z hlavnej cesty. Takáto kombinácia hudby a zvuku vytvára dojem zhudobnenej víchrice v okolí ústavu plného choromyseľných pacientov počas hlbokej, mrazivej noci, čiže sa u nich dajú nájsť určité stopy obskúrnej atmosféry. Je pomerne ťažké preniknúť pod povrch ich tvorby, mne sa to podarilo asi až po 10 vypočutiach. Keď sa tam už raz dostanete, o to väčšie prekvapenia vás čakajú a už sa z ich pazúrov viac nedostanete. Táto nahrávka je určená pre špeciálnych poslucháčov vyžívajúcich sa skôr v špinavej produkcii, temnej atmosfére a hlavne najstarších koreňoch extrémnej hudby, kedy sa len formovali základy a štýly boli ešte prirodzene nerozdelené. Možno aj to je dôvod prečo si NECROHERESY vybrali nahrať skladbu Satan My Master od starej švédskej legendy Bathory, pochádzajúcej ešte z dema "Bathory" 1984. Jedná sa o veľmi rýchlu nakladačku zachádzajúcu až do Speed Metalových oblastí. Po nej nasleduje menší oddych v podobe akustickej inštrumentálky Asylum, ktorá by sa kľudne hodila aj na záver ako outro. Pripomína mi staré inštrumentálne medzihry od Kinga Diamonda, napr. z albumu "The Eye", alebo staršie. Musím vyzdvihnúť aj obal a celkové prevedenie bookletu, pretože z neho dýcha veľmi zlovestný závan dokonale vystihujúci obsah CD. Grafiku robil istý Sabbas Apterus, ktorý sa špecializuje na grafiku pc hier a s Metalom nemá nič spoločné. Napriek tomu dopadla jeho práca fantasticky, o takýto booklet by sa nemusela hanbiť ani žiadna zahraničná banda. Veľmi sľubný debut obohatil scénu zaujímavými smermi, podobných kapiel by náš underground zniesol aj viac, takže hor sa ďalej, nech sa ich diskografia rozšíri do väčšieho množstva.

 

http://necrosphere.tode.cz/recnecroheresy.html

 

 

Antes de entrar no mérito deste álbum, peço que se atentem para este nome Necroheresy. Memorizaram ?! Ótimo. Venho dizer desde já que vocês estão conferindo o Celtic Frost do novo milênio e, com elementos de outras hordas importantíssimas acrescentados em suas composições. Não estou exagerando !

 

Este quinteto eslovaco de Death/Thrash Metal lança o seu debut em grande estilo e mostrando que chegaram na cena para ficar de vez. Sua sonoridade, como já mencionada acima, mistura elementos concisos de um Celtic Frost somados a uma atmosfera de um Venom, como também de um Possessed, Morbid Angel e Asphyx. Achou pouco ?! Ao longo das faixas pode-se perceber enorme influência de ninguém menos de que, pasmem, um Sepultura antigo, mais precisamente da fase “Beneath The Remains (1989)”.

 

Em termos musicais, trata-se de um som extremo simples, porém, extremamente elaborado e “sujão”, e executado com grande maestria. Posso dizer que o único defeito que detectei foi o uso excessivo de efeitos vocais, que não estraga a sonoridade do disco, mas deixa um tanto quanto desnecessário ao longo das faixas.

 

Excelente aquisição para os fãs de um underground raíz. Ouçam com bastante cautela e avaliem vocês mesmos. Recomendadíssimo !!!

 

http://metalnalata.com.br/site/necroheresy-asylum-2017/

 

 

Necroheresy  are  a  band  from  Slovakia  that  plays  a  mixture  of  death  and  thrash  metal  and  this  is  a  review  of  their  2017  album  "Asylum"  which  was  released  as  a  joint  effort  between  Symbol  Of  Domination  Productions,  Wings  Of  Destruction and  Darknagar  Records.

 

  A  very  atmospheric  sounding  intro  starts  off  the  album  along  with  some  melodic  chanting  and  spoken  word  parts  before  going  into  a  heavier  thrash  metal  direction  which  also  uses  a  great  amount  of  melody  and  blast  beats  as  well  as  adding  in  some  high  pitched  screams  and  death  metal  growls.

 

  Whispers  can  also  be  heard  briefly  while  all  of  the  musical  instruments  have  a  very  powerful  sound  to  them  and  the  solos  and  leads  also  stick  to  a  very  old  school  extreme  metal  style  along  with  the  songs  also  bringing  in  a  great  mixture  of  slow,  mid  paced  and  fast  parts  and  they  also  bring  in  a  cover  of  Bathory's  "Satan  Is  My  Master"  and  they  also  bring in  a  brief  acoustic  instrumental  before  closing  the  album  with  a  heavy  track.

 

  Necroheresy  creates  another  recording  that  remains  true  to  the  death  and  thrash  metal  mixture  of  previous  releases,  the  production  sounds  very  professional  while  the  lyrics  cover  blasphemy,  heresy,  insanity  and  war  themes.

 

  In  my  opinion  this  is  another  great  sounding  recording  from  Necroheresy  and  if  you  are  a  fan  of  death  and  thrash  metal,  you  should  check  out  this  album.

 

http://extrememetalzine.blogspot.ru/2017/07/necroheresyasylumsymbol-of-domination.html

 

 

Aeon Winds, Karpathia, Krajiny Hmly, Concubia Nocte: i componenti attuali dei Necroheresy sono la crema (brulèe, come le chiese) del black metal slovacco. Ci hanno regalato almeno un album notevole con ognuno di essi, a parte gli Aeon Winds sempre con un taglio più o meno pagano. Ora i nostri prodi si spostano su territori inospitali, sui cumuli di macerie fatte a pezzi proprio da loro stessi. I Necroheresy giocano col classico tema del manicomio, per nulla originale come la copertina e come il loro stile musicale. Asylum dura solo una mezz’ora stiracchiata, da cui detrarre intro e interludio abbastanza superflui. Perché ve lo consiglio? Perché nel suo piccolo è molto gradevole. Mancanza di novità non vuol dire essere dei caproni ignoranti. Anzi, a dispetto di una presentazione non adeguata, i Nostri riescono a creare un’atmosfera tesa, non sottile come spesso accade nel death/thrash, ma molto opprimente e morbosa, come il death old school impone. E la produzione valorizza al meglio le idee (non tantissime, ma buone) della band.

 

Chitarre grosse come fossero i Demolition Hammer o i Vader, voce vagamente alla Martin Van Drunen e comunque lontana da certi svociati che vogliono imitare Tompa o Marco Aro. Fa un sacco di cose, rantoli e sospiri compresi come i Benighted ma senza il grindcore di mezzo. D’altronde è di un ospedale psichiatrico che si parla, mica di Disneyland.  Ringraziando Bafometto la parte death quindi non è riconducibile alla scuola melodica, quella thrash è garanzia di affidabilità: Kreator e Sodom prima maniera, quelli per cui valeva la pena essere metallari. Peccato sia così breve. A prezzo pieno no, è un EP più che un vero full length, ma magari con qualche svendita o nei listini dell’usato l’affare è fatto. Valga anche per voi, soprassedete sull’aspetto e sul nome da band symphonic black fallita.

 

https://blogthrower.wordpress.com/2017/08/02/necroheresy-asylum-symbol-of-domination-prod/

 

В июне этого года группа выпустила свой полноформатный дебютник – довольно сильно отличающийся по звуку (и, как мне показалось - настроению) от своего предшественника. Диск был выпущен на лейблах Symbol Of Domination с Wings Of Destruction и Darknagar Records – так же, как и его предшественник, лимитированным тиражом в полтысячи копий. Я бы искренне рекомендовал его всем любителям идеологически верного экстремального метала «золотой эпохи» – даже если не приобрести в коллекцию (что, разумеется, идеальный вариант, но не для всех), то хотя бы просто послушать. Это хоть и не Lunatic Gods, но тоже весьма и весьма достойная внимания команда.

 

https://vk.com/wall24408583_8171

 

 

Necroheresy pode não ser um nome original (até porque existe uma editora nacional com o mesmo nome) e o death/thrash não é das coisas mais revolucionárias, mas a energia e entusiasmo desta banda eslovaca faz com que estes sejam apenas mais uns detalhes. Ainda para mais no seu álbum de estreia. Apesar da sua duração (menos de meia hora), até temos aqui um conjunto muito interessante de dinâmicas que faz com que este álbum se ouça várias vezes antes de cansar - facto compensador. Curto e grosso, directo ao assunto e com algos níveis de eficácia. Tal como nós gostamos.

 

http://radiowom.blogspot.ru/